B2

provoquer - to provoke

Indicatif

Basic tenses

Présent

je
provoque
tu
provoques
il
provoque
nous
provoquons
vous
provoquez
ils
provoquent

Imparfait

je
provoquais
tu
provoquais
il
provoquait
nous
provoquions
vous
provoquiez
ils
provoquaient

Futur

je
provoquerai
tu
provoqueras
il
provoquera
nous
provoquerons
vous
provoquerez
ils
provoqueront

Passé composé

je
ai provoqué
tu
as provoqué
il
a provoqué
nous
avons provoqué
vous
avez provoqué
ils
ont provoqué

Advanced tenses

Passé simple

je
provoquai
tu
provoquas
il
provoqua
nous
provoquâmes
vous
provoquâtes
ils
provoquèrent

Plus-que-parfait

je
avais provoqué
tu
avais provoqué
il
avait provoqué
nous
avions provoqué
vous
aviez provoqué
ils
avaient provoqué

Futur antérieur

je
aurai provoqué
tu
auras provoqué
il
aura provoqué
nous
aurons provoqué
vous
aurez provoqué
ils
auront provoqué

Passé antérieur

je
eus provoqué
tu
eus provoqué
il
eut provoqué
nous
eûmes provoqué
vous
eûtes provoqué
ils
eurent provoqué

Subjonctif

Présent

je
provoque
tu
provoques
il
provoque
nous
provoquions
vous
provoquiez
ils
provoquent

Imparfait

je
provoquasse
tu
provoquasses
il
provoquât
nous
provoquassions
vous
provoquassiez
ils
provoquassent

Plus-que-parfait

je
eusse provoqué
tu
eusses provoqué
il
eût provoqué
nous
eussions provoqué
vous
eussiez provoqué
ils
eussent provoqué

Passé

je
aie provoqué
tu
aies provoqué
il
ait provoqué
nous
ayons provoqué
vous
ayez provoqué
ils
aient provoqué

Conditionnel

Présent

je
provoquerais
tu
provoquerais
il
provoquerait
nous
provoquerions
vous
provoqueriez
ils
provoqueraient

Passé

je
aurais provoqué
tu
aurais provoqué
il
aurait provoqué
nous
aurions provoqué
vous
auriez provoqué
ils
auraient provoqué

Impératif

Présent

tu
provoque
nous
provoquons
vous
provoquez

Passé

tu
aie provoqué
nous
ayons provoqué
vous
ayez provoqué

Infinitif

Présent

provoquer

Passé

avoir provoqué

Participe

Présent

provoquant

Passé

ayant provoqué
provoqué(m)(s)
provoquée(f)(s)
provoqués(m)(pl)
provoquées(f)(pl)